Život Prešova
online
online
Francúzsky lekár- humanista Philippe Pinel sa narodil pred 270 rokmi
20.04.2015 Celý región
Saint-André/Bratislava 19. apríla (TASR) - Francúzsky lekár - humanista Philippe Pinel sa pokladá za jedného zo zakladateľov vedeckej psychiatrie a často sa uvádza aj ako priekopník v humánnom zaobchádzaní s psychicky chorými. Narodil sa vo francúzskom meste Saint-André pred 270 rokmi 20. apríla 1745.
Lekárom sa stal v roku 1773 po štúdiu na univerzite vo francúzskom Toulouse. Predtým študoval literatúru a teológiu.
V roku 1778 prišiel do francúzskej metropoly Paríža, kde sa popri nevýnosnej starostlivosti o duševne chorých spočiatku živil prekladom vedeckých a medicínskych spisov a vyučovaním matematiky. Viedol aj súkromné anatomické kurzy a prispieval do lekárskych časopisov. V roku 1792 sa stal šéflekárom v parížskom azylovom dome pre mužov, čo mu umožnilo pristúpiť k odvážnej reforme. Zbavil pút pacientov, z ktorých mnohí boli takto držaní aj viac ako 30 rokov. Vedenie zariadenia bolo totiž predtým zamerané komerčne – na pacientov sa za poplatok chodili pozerať rôzni ľudia, ako bolo v tom čase zvykom. Podobnú reformu uskutočnil aj v ženskom zariadení, ktorého riaditeľom sa stal v roku 1794 a bol ním až do svojej smrti. Klientmi tohto špitálu bolo viac ako 5000 pacientok.
Odmietal pretrvávajúce prirovnávanie duševného ochorenia k posadnutiu šialenstvom. Pinel považoval duševné ochorenie za výsledok nadmerného vystavenia sociálnym a psychologickým napätiam a v určitej miere podľa neho hrala úlohu aj dedičnosť alebo fyziologické poškodenie.
Pred drastickými lekárskymi zákrokmi, ako púšťanie žilou či použitie preháňadiel, uprednostňoval otvorený a pokojný kontakt s pacientom, rozhovory o jeho ťažkostiach a program zmysluplných činností, hoci v oprávnených prípadoch používal aj zvieraciu kazajku a izolovanie pacienta.
Profesorom medicíny v Paríži sa stal v roku 1794 a o rok neskôr ho vymenovali za profesora patológie, tento post zastával 20 rokov. Do francúzskej akadémie vied ho zvolili v roku 1804 a členom lekárskej akadémie bol od jej založenia v roku 1820.
Okrem práce v nemocniciach a pedagogického pôsobenia, Pinela často prizývali na konzultácie, hoci on sám nikdy nemal takých bohatých pacientov ako jeho kolegovia.
Hoci sa v súčasnosti považuje za zakladateľa psychiatrie, jeho súčasníci ho oceňovali najmä ako experta na vnútorné lekárstvo. Túto reputáciu si vybudoval aj na základe publikácie Nosographie philosophique, vydanej v roku 1798. V spise popísal rôzne choroby a ich symptómy a usiloval sa o ich systematické roztriedenie podobne ako to robil Carl Linné v botanike. Pinelov umelý systém sa však pre rôzne nedostatky neujal.
Pinel sa často uvádza ako priekopník uvoľňovania psychicky chorých z reťazí, ale podľa niektorých výskumov iba nasledoval príklad francúzskeho lekár Jeana-Baptiste Pussina a talianskeho lekára Vincenza Chiarugiho, ktorí vniesli do ošetrovania týchto nešťastníkov humánnejšie spôsoby.
Vzdelaný a humánny lekár Philippe Pinel zomrel 25. októbra 1826 v Paríži. Dožil sa 81 rokov. Osud ho nešetril – ako profesor medicíny bol nútený 21. januára 1793 prizerať sa poprave francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a o tomto šokujúcom zážitku referoval v liste kráľovmu bratovi ešte v ten istý deň. Bol osobným lekárom Napoleona Bonaparteho, ale odmietol ponuku stať sa dvorným lekárom. Stretol sa aj s Benjaminom Franklinom, keď tento pozoruhodný občan USA pôsobil v Paríži.
Lekárom sa stal v roku 1773 po štúdiu na univerzite vo francúzskom Toulouse. Predtým študoval literatúru a teológiu.
V roku 1778 prišiel do francúzskej metropoly Paríža, kde sa popri nevýnosnej starostlivosti o duševne chorých spočiatku živil prekladom vedeckých a medicínskych spisov a vyučovaním matematiky. Viedol aj súkromné anatomické kurzy a prispieval do lekárskych časopisov. V roku 1792 sa stal šéflekárom v parížskom azylovom dome pre mužov, čo mu umožnilo pristúpiť k odvážnej reforme. Zbavil pút pacientov, z ktorých mnohí boli takto držaní aj viac ako 30 rokov. Vedenie zariadenia bolo totiž predtým zamerané komerčne – na pacientov sa za poplatok chodili pozerať rôzni ľudia, ako bolo v tom čase zvykom. Podobnú reformu uskutočnil aj v ženskom zariadení, ktorého riaditeľom sa stal v roku 1794 a bol ním až do svojej smrti. Klientmi tohto špitálu bolo viac ako 5000 pacientok.
Odmietal pretrvávajúce prirovnávanie duševného ochorenia k posadnutiu šialenstvom. Pinel považoval duševné ochorenie za výsledok nadmerného vystavenia sociálnym a psychologickým napätiam a v určitej miere podľa neho hrala úlohu aj dedičnosť alebo fyziologické poškodenie.
Pred drastickými lekárskymi zákrokmi, ako púšťanie žilou či použitie preháňadiel, uprednostňoval otvorený a pokojný kontakt s pacientom, rozhovory o jeho ťažkostiach a program zmysluplných činností, hoci v oprávnených prípadoch používal aj zvieraciu kazajku a izolovanie pacienta.
Profesorom medicíny v Paríži sa stal v roku 1794 a o rok neskôr ho vymenovali za profesora patológie, tento post zastával 20 rokov. Do francúzskej akadémie vied ho zvolili v roku 1804 a členom lekárskej akadémie bol od jej založenia v roku 1820.
Okrem práce v nemocniciach a pedagogického pôsobenia, Pinela často prizývali na konzultácie, hoci on sám nikdy nemal takých bohatých pacientov ako jeho kolegovia.
Hoci sa v súčasnosti považuje za zakladateľa psychiatrie, jeho súčasníci ho oceňovali najmä ako experta na vnútorné lekárstvo. Túto reputáciu si vybudoval aj na základe publikácie Nosographie philosophique, vydanej v roku 1798. V spise popísal rôzne choroby a ich symptómy a usiloval sa o ich systematické roztriedenie podobne ako to robil Carl Linné v botanike. Pinelov umelý systém sa však pre rôzne nedostatky neujal.
Pinel sa často uvádza ako priekopník uvoľňovania psychicky chorých z reťazí, ale podľa niektorých výskumov iba nasledoval príklad francúzskeho lekár Jeana-Baptiste Pussina a talianskeho lekára Vincenza Chiarugiho, ktorí vniesli do ošetrovania týchto nešťastníkov humánnejšie spôsoby.
Vzdelaný a humánny lekár Philippe Pinel zomrel 25. októbra 1826 v Paríži. Dožil sa 81 rokov. Osud ho nešetril – ako profesor medicíny bol nútený 21. januára 1793 prizerať sa poprave francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. a o tomto šokujúcom zážitku referoval v liste kráľovmu bratovi ešte v ten istý deň. Bol osobným lekárom Napoleona Bonaparteho, ale odmietol ponuku stať sa dvorným lekárom. Stretol sa aj s Benjaminom Franklinom, keď tento pozoruhodný občan USA pôsobil v Paríži.
0
www.ZIVOTPO.sk
